Niečo o nás

Možno sa pýtate prečo vzniká tento blog. Tak ja vám to vysvetlím.. chcela som napísať, že jednoducho a stručne.. ale nalejme si čistého vína.. (ináč fakt si móžete, lebo to bude asi na dlho) u mňa to proste jednoducho a stručne nepôjde nikdy… A to by o tom Doki vedel rozprávať.. teda on by isto povedal, že ani vlastne nevedel, lebo ževraj mu furt skáčem do reči…

My

Tak ale poporiadku.. Stvoru, teda mňa už možno poznáte.. ja som tá, čo varí na blogu Stvory z kuchyne.. No a Doki.. Doki je môj mužo.. on si myslí, že sa píše s tvrdým I.. lebo ja neviem…chlap, ale je to Doki.. Doki je môj mužo len chvíľu ale, mojím Doktorom bol už asi tak cca 12 rokov dozadu… takým mojim záchranárom, keď sa svet sypal… a teda on nebol len mojim záchránárom, on bol naozajským záchránárom… takým, čo vie oživiť človeka, takým čo vie narodiť dieťa (naozaj.. niekoľko), takým, čo letí medzi kopcami tatranskými, aby opravil na cimpr campr polámanú nohu a dokonca aj srnku vie zachrániť… no proste boli by sme tu do večera, čo on všetko vie.. ale on strašne nerád o sebe počúva, takže to tu ukončím. Každopádne pred tými 12timi rokmi vedel aj čarokrásne písať.. a teda nebudem vám asi vysvetlovať, že ma ohúril.. aj tým písaním aj tým ako vie všetko zachrániť.. naozaj všetko.. aj naše hádky zachraňuje on.

K veci Martina… takže my sme sa teraz po tých 12tich rokoch ocitli nejako spolu.. a spolu chodíme… a chodíme spolu aj na túry a on mi furt rozpráva na tých túrach o oblakoch, o búrkach, o tom ako leteli a zachraňovali hentoho a tamtoho a proste počúvam, že čo a ako v tých horách a postupne zisťujem, že ono to v tých horách nie je také ružové ako sa zdá. Teda hlavne mne sa zdá… len pre predstavu.. moja prvá túra v živote bola na Gerlach… lebo však Martinka si myslela, že na Gerlach to bude taká prechádzka.. po grúňoch, trošku do kopca a že to nejako snáď predýcha a trošku si aj pošlape… pri prvej stene som presne nechápala o čo tu ide… pri prvom kopci som sa pýtala, či keď to vyšľapeme budeme už hore.. 4 krát som si povedala, že tu skončí môj život, na vrchole som reálne zvažovala, či keď zavoláme horskáčov, či ma odvezú vrtulníkom dole, posledné dve hodiny som kráčala na vystretých nohách lebo svalovka v plnom prúde ešte počas túry a keď som prišla dole a zhltla paralen, tak na otázku môjho otca ako bolo som usekla len „nechcem sa o tom rozprávať“..

No a teda keďže túrovať je naozaj mega super vec, ale ono to nie je také ružové, ako sa môže na prvý okuk zdať, rozhodli sme sa občas vám sem podhodiť nejaké zaujimavé návody a infošky o tom ako sa v tých horách správať, ako spoznať búrku, ako sa sebazachrániť, proste ako prežiť, keď vás už niečo prekvapí alebo ako to zariadiť, aby vás radšej nič neprekvapilo. Sem tam vám pridáme tipy, kam sa na tú túru vybrať a možno aj čo tam spapať